Plán obnovy chce premeniť slovenskú ekonomiku
Katarína Šebejová Jadrom Plánu obnovy a odolnosti SR sú priame granty Európskej únie na prekonanie dôsledkov pandémie covid-19 v členských štátoch. Ciele sú stanovené tak, aby reštartovali aj dobiehanie životnej úrovne vyspelej Európy, lebo Slovensko už spomalilo.
Prílev zahraničných investícií a know-how sa ako ťahúň ekonomiky vyčerpal, no do zdravotnej a sociálnej starostlivosti sme v bohatých rokoch investovali sporo. Ľudí a kapitál využívame málo efektívne, verejná správa má chabú kvalitu, nové technológie uplatňujeme slabo a náš vlastný výskum je mizivý. Kvalita ľudského kapitálu klesá a rýchlo starneme.
Aby ľudia žili kvalitne
Plán obnovy a odolnosti SR prispieva ku globálnej konkurencieschopnosti Európy. Slovenskú ekonomiku pritom zmenia investície do inovácií cielené na ochranu planéty, digitalizáciu vzdelávania a verejných služieb. Zjednodušia ľuďom život, ktorý kvalitnejšia zdravotná a sociálna starostlivosť ešte aj predĺži.
Všetky podporované opatrenia sledujú zásadu „výrazne nenarušiť“ environmentálne ciele Európskej únie, ktoré sú pre Slovensko záväzné. Ide o dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 a redukciu skleníkových plynov do roku 2030 znížením emisií o 55 % v porovnaní s rokom 1990.
Najviac prispievajú budovy, preto v nich máme do roku 2050 znížiť spotrebu energie o 40 % a emisie o 79 % oproti roku 2020. Celkovo má Slovensko približne 6,5 miliardy eur na opatrenia v pláne obnovy a odolnosti do roku 2026. Čerpanie je viazané míľnikmi s reformami.
Do moderných a efektívnych budov smeruje vyše 2,7 miliardy eur. Investičné kritériá sú v Metodickej príručke k výstavbe a obnove budov. Podľa nej musia obnovené budovy ušetriť minimálne 30 % z primárnej energie. V priemere má ísť aspoň o strednú obnovu alebo o zníženie priamych a nepriamych emisií skleníkových plynov o 30 % v porovnaní s emisiami ex ante.
85 % zhltne lepšie zdravie
Na budovy je najviac, a to vyše 1,3 miliardy eur v priorite Lepšie zdravie, čo je až 85 % z celkovej čiastky tejto priority. Bezmála za miliardu eur postavíme dve nové nemocnice a ich spustenie si vyžiada aj iné zdroje. Dlhodobo chorí by sa mali liečiť v nových hospicoch a cieľový počet je 55. Teraz máme 25, ale sotva pätina má paliatológa.
Pobytových zariadení sociálnych služieb je bezmála 950 a v nich je 42,5-tisíc miest. Dve tretiny sú vo veľkokapacitných budovách, ich rekonštrukcia umožní decentralizáciu a pribudne 1 400 nových miest. Reformy v zdravotníctve sú najkomplikovanejšie. Zahŕňajú definíciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti a siete efektívne riadených nemocníc, zrekonštruovaných na jej účinné poskytovanie.
Pol miliardy na školy
Na školské budovy v priorite Kvalitné vzdelávanie je takmer pol miliardy, skoro 55 % z celkových peňazí v priorite. Pôjdu na odstránenie bariér hlavne vo väčších stredoškolských budovách. Pri rozšírení siete materských škôl sú dve pätiny financií určené na rekonštrukciu verejných budov.
Nové budovy musia naplniť princíp 3D a podporia tak desegregáciu, destigmáciu a degetonizáciu. Vysoké školy čaká koncentrácia vzdelávacích aj výskumných kapacít a reforma riadenia. Cieľom je aj rekonštrukcia minimálne 262-tisíc m2 plochy vysokých škôl a internátov.
Na reformu súdnej mapy sú naviazané investície v priorite Efektívna verejná správa a digitalizácia. Jej spustenie poslanci Národnej rady SR posunuli na jún 2023. Zabezpečiť má efektívnejší výkon súdnej moci a špecializáciu súdov.
Z investícií vo výške 208,4 milióna eur je zhruba 70 % určených na nové dva mestské súdy a tri prvostupňové správne súdy. Zvyšok pôjde na obnovu súdov na základe pasportizácie budov rezortu spravodlivosti. Zvýšenie bezpečnosti a ochrany obyvateľstva podporí vyše 18 miliónov eur na obnovu policajných budov a ďalších 13 miliónov eur je nachystaných pre hasičské stanice.
Najviac peňazí je v priorite Zelená ekonomika
V priorite Zelená ekonomika je najviac zdrojov, až 2,3 miliardy eur. Na priamu podporu obnovy budov ide trištvrte miliardy eur. Pol miliardy je vyčlenených pre 30-tisíc rodinných domov, pričom žiadosti v prvých dvoch výzvach za 30 miliónov eur už prijíma Slovenská agentúra životného prostredia online cez portál Obnovdom.sk.
Verejné historické a pamiatkové budovy zhltnú zvyšok a umožnili by aj obnovu tržnice v bratislavskom Novom Meste, ak ju príslušné úrady vyhlásia za pamiatku. Desiatky miliónov eur samospráva nemá. Celkový investičný dlh v pamiatkach je 5,5 miliardy eur a najväčší majú súkromní majitelia. Rezort kultúry spustil databázu ePasport a do konca roka 2023 vyzbiera údaje za 1 000 pamiatkových objektov.
Aktuálna situácia
V septembri 2022 bolo v pláne obnovy a odolnosti uzatvorených 13 výziev za 170 miliónov eur, najmä v téme vzdelávanie. Ku koncu októbra 2022 bolo otvorených 18 výziev za vyše 690 miliónov eur a ďalších 55 výziev za vyše 1,4 miliardy eur plánovala Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) vyhlásiť do konca roka 2022.
Žiadateľom pomáha 16 regionálnych koordinátorov. Financie prichádzajú v samostatných platbách. Z aprílovej prvej žiadosti o 458 miliónov eur po splnení 14 míľnikov už NIKA dostala bezmála 400 miliónov eur v júli 2022. Druhú žiadosť o 815 miliónov eur poslala koncom októbra a Európska komisia má na posúdenie setu 16 míľnikov dva mesiace.
Aj tretia má byť rovnaká, pričom štvrtá a piata bude vo výške 924 miliónov eur. Z každej sa odráta časť zálohy 822,7 milióna eur v októbri 2021. Tieto platby spolu tvoria asi 70 % maximálneho finančného príspevku a vychádzajú z počtu obyvateľov, HDP a miery nezamestnanosti. Zvyšné prostriedky budú jasné po prepočítaní.
